Veda a zdravie

Máme plné obchody jedla od výmyslu sveta, sme zahltení informáciami o tom, čo je zdravé a čo nie, ale napriek tomu sme chorľavejší, obéznejší a trpíme mnohými chronickými chorobami ako nikdy predtým. Táto kniha ponúka precízne a odborne spracované témy o potravinách, vitamínoch a v tej súvislosti aj o fungovaní nášho tela, ktoré nám doslova môžu zachrániť život. Úvod: „Jediná vec, ktorá je horšia ako zlé zdravie, je zlé meno,“ vyhlásil svojho času slávny spisovateľ Gabriel García Márquez. Hoci dielo i myšlienky tohto kolumbijského nositeľa Nobelovej ceny sú veľmi inšpiratívne, dovolím si polemizovať. Isto, z filozofického hľadiska by sa dala jeho premisa rozvíjať, praktický život i mne neraz ukázal, že keď hapruje zdravie, zbytočné je čokoľvek iné. Majetok, úspech, kariéra... asi len láskavá rodina či chápavý partner by mohli sekundovať dôležitosti života bez choroby. Samozrejme, nehovorím o bežnom prechladnutí. Ale o „prízrakoch“, ktoré nám ničia útroby neraz i niekoľko rokov či dekád. A ktorých dôsledky nám môžu život značne znepríjemniť či dokonca predčasne ukončiť. Téme zdravia sa dlhodobo venujeme aj na stránkach HN magazínu, ktorý vychádza ako víkendová príloha Hospodárskych novín. Oslovujeme odborníkov a sledujeme najnovšie trendy a objavy z tohto súdka. Vybrali sme pre vás 20 textov mapujúcich najčastejšie zdravotné problémy, ktoré nás kvária. A zhrnuli sme v nich mnohé otázky, v ktorých sa bežný človek neraz stráca, pretože ho bombarduje pretlak protichodných informácií z rôznych strán. Verím, že vám pomôžu vykročiť smerom k telesnej i duševnej pohode. Pretože – slovami Budhu – každý človek je autorom vlastného zdravia alebo choroby. Prajem vám príjemné čítanie. Alžbeta Pňačeková, vedúca HN magazínu Úryvok Nebezpečné ovocie Košík jahôd, šťavnatý melón či vychladený drink, v ktorom sa pohojdávajú mesiačiky citróna a limetky. Čo môže byť v lete osviežujúcejšie ako ovocie? Možno len šípka do bazéna. Jedno aj druhé však môže zdravie rovnako upevniť, ako aj bolestivo poznačiť. Ktoré choroby si môžete „uhnať“ z ovocia? A ako ho správne vyberať a skladovať? Jahody, čerešne a anjelský bozk na jar / Moje letné víno je skutočne vyrobené zo všetkých týchto vecí / Zobuj si strieborné ostrohy a pomôž mi skrátiť si čas / A ja ti dám letné víno, ó, letné víno... Preklad refrénu kultovej piesne Summer Wine, ktorý pôvodne v roku 1967 naspievali Nancy Sinatra a Lee Hazlewood, neznie zďaleka tak dobre ako originál. No rovnako ako sa za ľúbivými tónmi, chytľavou melódiou a zdanlivo nevinnými slovami skrýva temný podtón, tak aj šťavnaté ovocie, ktoré sa v piesni spomína, môže okrem lahodnej chuti priniesť aj netušené riziká. A nielen jahody a čerešne, ale aj melóny, hrozno, citrusy, nektárinky a vôbec všetky druhy od výmyslu sveta za istých okolností môžu spôsobiť nielen hlavy- či bruchabôľ (podobne ako to ospevované letné víno). Na čo si teda dať pozor? A aké nebezpečenstvo sa ľahko vmieša do misky ovocného šalátu? V nasledujúcich riadkoch si posvietime na to, odkiaľ tieto riziká pochádzajú. A kedy si aj kvalitné ovocie sami premieňame na sladký jed. Darček od líšky Rok 2018, tlačovka Sliezskej nemocnice v Opave. Za stolom okrem lekárov sedí mladá žena a rozpráva neveselú skúsenosť. Rok predtým pred Vianocami si Vendula Černá nahmatala väčšiu hrčku pod rebrami. V januári išla k obvodnej lekárke, ktorá ju poslala na sonografické vyšetrenie do miestnej nemocnice. Lekári predpokladali, že má nádor na pečeni. Pacientke zatiaľ zdrvujúcu správu nepovedali. Následné vyšetrenia ukázali, že diagnóza bola nemenej vážna – pečeň jej zničila pásomnica líščia. „Nikdy predtým som o pásomnici líščej nepočula. Teraz už viem, že som ju musela mať v tele dlhé roky, možno z mladosti, keď sme zbierali čučoriedky v Jeseníkoch. Parazit mi totiž zničil vyše 90 percent pečene a samotná operácia tak nestačila. V apríli som sa dostala na čakaciu listinu, koncom mája mi transplantovali pečeň od darcu,“ opisovala vtedy len 35-ročná žena. Mala strach, či si zákerného parazita v sebe nenesú aj jej dve malé deti. Našťastie sa ukázalo, že sú v poriadku, rovnako ako ďalší členovia rodiny. Čierneho Petra si takpovediac vytiahla iba Vendula. Vážny stav jej spôsobilo ochorenie nazývané alveolárna echinokokóza, ktoré človeku spôsobuje parazit Echinococcus multilocularis, čiže pásomnica líščia. Aj keď je v našich končinách stále pomerne vzácne a počíta sa na jednotlivé prípady, maximálne desiatky, je veľmi zákerné. Predovšetkým preto, lebo sa dlhé roky nijako neprejavuje, no bez liečby sa končí takmer vždy smrťou. V orgánoch medzihostiteľa, najčastejšie v pečeni, vytvára parazit mnohopočetné cysty. Ich rast pripomína nádorové bujnenie. Preto si ich lekári v prvom momente často môžu zameniť práve s rakovinou. Primár infekčného oddelenia Sliezskej nemocnice v Opave Petr Kümpel v rozhovore pre portál iDNES.cz v tom čase priznal, že podozrenie na nádor mali lekári nielen u Venduly Černej, ale aj u ďalších pacientov, z ktorých štyria v roku 2018 skončili u nich na oddelení s alveolárnou echinokokózou. Podobné prípady sa sporadicky objavujú aj na Slovensku. Podľa odborníka je navyše takmer isté, že v populácii sú ďalšie desiatky nakazených, ktorí o riziku nevedia. Lekári totiž spočiatku nemajú šancu tichého zabijaka odhaliť. Pásomnica, ktorá v dospelosti meria jeden až štyri milimetre, sa v ľudskom tele dostane krvou do pečene. Tam sa usadí a začne robiť dutinku, ktorá sa postupne zväčšuje. „Pásomnica likviduje ľudskú pečeň naozaj pomaly. V literatúre sa uvádza obdobie päť až pätnásť rokov. Pacient nemá žiadne príznaky a ani na ultrazvuku nie je choroba v počiatkoch zrejmá, pretože dutiny vyzerajú ako malé cysty, ktoré môžu byť v pečeni od narodenia,“ vysvetľuje primár. Liečba je väčšinou celoživotná. Neviditeľné riziko Parazit sa do ľudského tela môže dostať napríklad pri jedení čučoriedok alebo lesných jahôd či iných plodov. Chorá líška totiž vylučuje veľké množstvo vajíčok pásomnice v stolici, ktorá keď zaschne, ľahko sa vetrom roznesie po okolí. Vajíčka tak čakajú na nového hostiteľa. Ako sme už spomínali, jej prítomnosť sa roky nemusí nijako prejaviť. Potom človeka môžu trápiť nešpecifické bolesti brucha a nevysoké horúčky. Okrem pečene môže neskôr postihovať aj pľúca, mozog alebo iné orgány. Bohužiaľ, liečba je pre väčšinu pacientov celoživotná. Okrem chirurgického odstránenia poškodeného tkaniva musia pacienti denne užívať protiparazitické lieky. Vystrašili sme vás? Nuž, hoci Petr Kümpel prízvukoval, že nechce ľudí odrádzať od lesných plodov, odporúča zbierať tie, ktoré rastú vyššie nad zemou. „Pred konzumáciou ich treba umyť a najlepšie tepelne spracovať,“ dodáva. Neželaných návštevníkov, aj keď ešte mikroskopickejších rozmerov, si však môžete doniesť nielen z lesa, ale aj z obchodu či vlastnej záhrady. A výpočet je vskutku pestrý: baktérie Listeria monocytogenes, Yersinia enterocolitica, mikrokoky či baktérie rodov Bacillus a Clostridium alebo plesne Rhizopus, Fusarium, Botrytis či Mucor. Hoci je leto ideálne pre čerstvé ovocie a zeleninu, horúčavy zároveň nahrávajú ich rýchlejšiemu kazeniu. Nehovoriac o takzvaných psychrofilných mikroorganizmoch. „To sú mikroorganizmy, ktoré sa dokážu dobre rozmnožovať pri chladničkových teplotách od päť do sedem stupňov. Sú medzi nimi aj patogénne baktérie ako Listeria monocytogenes spôsobujúca listeriózu alebo Yersinia enterocolitica,“ uviedol v rozhovore pre HN magazín Ľubomír Valík, profesor potravinovej mikrobiológie, z oddelenia výživy a hodnotenia kvality potravín Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ako príklad uvádza epidémiu listeriózy z kontaminovaných melónov v zahraničí v roku 2011. „Takmer 130 infikovaných a 30 úmrtí, čo je viac ako 20 percent! Následne sa zistilo, že melóny boli kontaminované počas prepravy z poľa. Dopravovali sa prostriedkami, v ktorých sa predtým prevážala nakazená poľnohospodárska surovina. A keď sa melóny rozkrájali, prešla kontaminácia dovnútra a listérie mali dostatok času, aby sa rozmnožili, dokonca pri chladiacich teplotách,“ približuje. Špinavé ovocie A sme pri probléme číslo jeden. Pokiaľ totiž ovocie či zeleninu nakúpime na trhu či v obchode, zväčša len ťažko overíme, ako sa s ním pred tým, ako doputovalo na pult, zachádzalo. „Či nebola napríklad zelenina tesne pred zberom polievaná nejakou kontaminovanou splaškovou vodou, či neprebehli lokálne záplavy, prípadne nejaké postreky. V takých prípadoch sa vytvára oveľa väčšia mikrobiologická a chemická záťaž na čistenie a úpravu pred konzumáciou. Prirodzene, nemá k tomu dochádzať, ale myslíme si, že riziko je nulové?“ kladie Ľubomír Valík otázku. Spomína síce zeleninu, no týka sa to rovnako ovocia rastúceho pri zemi typu jahody či drobné bobuľové ovocie, otázka postrekov je zas aktuálna pri všetkých druhoch rastúcich na stromoch. Apropos, keď sme pri jahodách, tak vedzte, že sa dlhodobo ocitajú na prvých priečkach rebríčka ovocia najviac kontaminovaného pesticídmi. Americká organizácia Environmental Working Group každoročne publikuje takzvaný špinavý tucet, ktorý zahŕňa ovocie a zeleninu s najväčšou koncentráciou pesticídov. Aj tento rok si jahody udržali prvenstvo, nasledovali (čo sa týka ovocia) nektárinky, jablká, hrozno, čerešne, broskyne a hrušky. V jahodách výskumníci našli vyše dvadsať rôznych pesticídov. Organizácia vydáva aj zoznam top „čistých“ potravín, z ovocných druhov v ňom nájdeme najmä exotické ako ananás, papája či kivi, ale aj cukrový melón a kantalup (takzvaný ananásový melón).